Keď sa stretne Slovák s Čechom, zvyčajne tlmočníka nepotrebujú. Naše reči sú si aj po rokoch od osamostatnenia natoľko blízke, že sa dokážeme bez problémov pozhovárať prakticky o čomkoľvek. No hoci sú si slovenčina s češtinou veľmi podobné, predsa len sa nájde zopár odlišností, ktoré bránia v úplnej zhode a prekvapivo aj v úplnom porozumení. Najmä, ak dôjde na slová rovnako znejúce, no s celkom rozdielnym významom či pomenovania, ktoré ten druhý jazyk vôbec nepozná, nepozná ani Čech Slováka (a naopak)…
Blízkosť aj napriek rozdielom
Spisovnú slovenčinu i spisovnú češtinu možno bez pochýb označiť ako dva vysoko vyspelé jazyky, s vysokou úrovňou aj kultúrou používania. Blízkosť jazykov spôsobuje, že častokrát je aj pre človeka znalého spisovnej reči ťažké určiť, či je dané slovíčko pôvodom české alebo slovenské. Prevláda síce presvedčenie, že práve mladšia slovenčina prevzala veľa slov z českého jazyka, ale i v čestine sa nájde dosť výrazov, ktoré si „požičali“ zasa od nás.
Slovenské slová používané v súčasnej češtine sú napr. slová dovolenka, výdobytek, horkotěžko, namyšlený. Čeština má naproti tomu veľmi silný vplyv na hovorovú, až slangovú slovenčinu – veď slová ako kočka, fáro, prúser pozná snáď každý.
Blízkosť slovenčiny a češtiny je nepochybne výsledkom dlhoročných kontaktov. Veď Slováci používali češtinu už od 14.storočia, a to až do obdobia kodifikácie spisovného slovenského jazyka, na čo sme si museli počkať niekoľko storočí (došlo k nej až koncom 18.storočia). A následne, po uzákonení slovenčiny, sa začali obidva jazyky vzájomne preplietať a obohacovať, vďaka čomu máme dnes ako v slovenčine, tak i v češtine mnoho spoločných slov a výrazov. Niekedy sú však napriek podobnosti (až úplnej tvarovej zhode) významovo celkom odlišné, čomu napomôže správny preklad do češtiny či naopak.
Prekladanie z jazyka do jazyka
Ak chceme mať skutočne dobré preklady do slovenčiny, musíme predovšetkým veľmi dobre poznať svoju rodnú reč. Pri prekladoch z češtiny do slovenčiny preto radšej siahnime po Česko-slovenskom slovníku, prípadne si nechajme poradiť od odborníkov. K takým bez pochýb patrí aj agentúra Aspena, ktorá vo svojich radoch združuje profesionálnych prekladateľov, ktorí sú expertmi nielen na slovenský či český jazyk.
Toto v slovenčine nemáme…
Ako slovenčina, tak i česká reč má svoje osobitosti, ktoré ju odlišujú od iných, aj tých najpodobnejších jazykov. Ktoré sú tie najviditeľnejšie?
Čeština má tieto osobitné hlásky a písmená:
– ř (moře, kořen, třeba), ou (soud, jsou, pouť), ů (můj, původně, důkaz), ě (děti, země, rozkvět, běží).
V češtine ale nie sú tieto, pre slovenčinu špecifické hlásky:
– ä (v češtine ě, a) – pět, maso, pata, ia (á/í) – žák, ulicím, ie (é/í) – mléko, pírko, vím, stín, iu (í) – cizí, paní, ô (ů/o) – můj, různy, stůl, osmý, ľ, ĺ (l) – učitel, libovolný, sloup, tloucí, ŕ (r) – vrba, mrtvola, vršek, dz, dž (z) – házet, mez, sázet, hází
– v češtine neplatí ani rytmický zákon – dávám, zpívání
– slovesá majú dvojtvar – píšu/píši, vážnou/váží, zní/znějí
– čeština viac používa trpné príčastia nedokonavých slovies – kniha je čtena (sa číta)
– niektoré české slová sú odlišné od slovenčiny – vesnice, teď, kopřiva, polštář, čáp, řezník
– niektoré české slová majú v slovenskom nárečí iný význam – kmín, kapusta
– niektoré cudzie slová majú iný rod alebo iný pravopis – varianta/variant, tým/tím
V tomto si nerozumieme
I keď majú Česi a Slováci k sebe stále blízko, priestor na nedorozumenia tu je. Najmä vďaka rozdielnym slovám, ktorými označujeme jednu a tú istú vec.
K nepochopeniu dochádza často pri týchto výrazoch: cvikla (červená řepa), naozaj (doopravdy), skôr (dřív, spíš), čučoriedka (borůvka), vrátane (včetně), mačka (kočka), hoci (ačkoli), kapusta (zelí), kel (kapusta), ťava (velbloud), ponuka (nabídka), tovar (zboží), bocian (čáp), teraz (nyní), dopyt (poptávka)…
Pravdaže, slov, ktoré si pletieme a ktorým nie celkom rozumieme, je viac, napriek tomu však stále možno povedať, že Česi si so Slovákmi rozumejú nadštandardne.
© Laz’e-Pete / Dollar Photo Club
Facebook Comments