Mnohí z nás sú presvedčení o tom, že rodný jazyk ovládajú na výbornú. Podaktorí si dokonca myslia, že aj susednú češtinu zvládnu ľavou zadnou. Je to ale skutočne tak? Nikdy ste nezaváhali nad tým, či je to, čo sa práve chystáte napísať alebo vysloviť, naozaj správne? Ak nie, tak klobúk dole pred Vami. Pre ostatných si prekladateľská agentúra Aspena.sk pripravila niekoľko SK/CZ slov a spojení, pri ktorých robíme najčastejšie chyby. Nech sa páči, poučte sa a posuňte sa opäť o krok bližšie k jazykovej dokonalosti.

Slovenčina naša rodná

Pri niektorých povolaniach nie je znalosť pravopisu a štylistiky až natoľko smerodajná, aby sme sa museli kvôli občasným chybám stresovať. Potom sú tu však aj také pracovné pozície, kde to bez špičkovej kvality nepôjde. Dobre teda zvážte, čomu sa chcete naozaj venovať. Ak ste už navštívili nejaký blog, možno Vám padla sánka z toho množstva gramatických chýb, ktoré koniec-koncov dominujú aj na sociálnych sieťach. Človeku je z toho občas smutno. Určite nechcete upadnúť až do takého štádia, aby boli ľudia okolo šokovaní Vaším písomným či ústnym prejavom. Viaceré výrazy, ktoré používame denne, sú nespisovné. Skúsme si vziať napríklad také medicínske preklady. Laik často komolí odborné termíny a dáva im vlastnú podobu. Schválne, koľkí z vás používajú namiesto spisovného alergiológ/alergiologička slovo alergológ/alergologička? A čo taká plomba? Možno Vám je bližšie slovíčko blomba, ktoré je ale absolútne nesprávne. Slovenčina nepozná ani slovo môžme. Namiesto neho preto zaraďte do svojho slovníka správne znenie, a teda môžeme. Za zmienku stojí aj aloa, ktorá sa v spisovnej slovenčine nepíše a nevyslovuje ako aloe. Tento tvar je totiž grécky. Vedeli ste, že slovo hamba v slovenčine neexistuje? Správne je, jednoznačne, hanba, pretože máme nehanebného človeka a nie nehamebného. Často sa tiež v našej reči uchyľujeme k bohemizmom. Potom to vyzerá tak, že s obľubou využívame slová ako bdite (správne bdejte), botník (topánkovník), cop (vrkoč), doprovod (sprievod), guličkové (guľôčkové) pero, mlstný (maškrtný), nápodobne (podobne) či hranolky (hranolčeky). Na výlety si berieme spravidla ruksak (nie rupsak), užívame si prázdniny (nie prázniny) a kávu si varíme v kanvici (nie konvici). Na záver tohto jazykového okienka si dovolíme ešte spomenúť nesprávne využívanie slova fénovať, namiesto ktorého odporúčame použiť klasické sušiť. Tiež slovo kľud zameňte pokojom a vhodnejším ekvivalentom za slovo obtiaž je ťarcha/ťažoba.

Aj s češtinou treba zaobchádzať citlivo

Jazyk našich blízkych susedov je rovnako krásny ako naša ľubozvučná slovenčina. Ak ho teda chcete používať, alebo tak už vo veľkom robíte, skúste sa s nami pozrieť na niekoľko základných chybičiek, ktoré robia často i rodení Česi. Všimli ste si, že aj preklady mobilných aplikácií podliehajú jazykovým nepresnostiam? To preto, lebo nie sú podrobené kompletnému jazykovému riešeniu. Frekventované slovo standardní, ktorým sa označuje  niečo, čo vyhovuje platným normám, sa často zamieňa za nespisovné standartní. Písmeno t sa píše v slove standarta, čo znamená vlajka. Písmeno d a t sa zamieňa neraz aj v slove modlitba. Toto slovo je odvodené od modliť sa, modlenie, modla. Poznáte tiež rozdiel medzi českým slovom shlédnout a zhlédnout? Kým prvé vyjadruje pohľad zhora dolu, druhé vystihuje slovenské zbadať alebo zúčastniť sa nejakej akcie ako divák. Viackrát sme už mali možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí namiesto protežovat (z francúzskeho slova protéger = chrániť, v zmysle poskytovať protekciu) píšu protěžovat. Slovo protežovať nemá teda nič spoločné s protěží (rastlina/ po slovensky plesnivec), ale ani s tíhou (ťarchou). Vývinom jazyka sa však vyvinul aj význam tohto slova. V hovorovej reči má tiež význam vehementného presadzovania niečoho, prípadne lobovania za niekoho na úkor iného. Emócie, ktoré toto slovo vyvoláva, sú úplne iné, ako pri slove „protěžovať“. Za oba jazyky, slovenčinu i češtinu, sa oplatí pripomenúť aj význam slova ranný a raný. Ak chcete vytvoriť prídavné meno od podstatného mena ráno, potom použijete ranný (ranný kúpeľ, ranná káva), pokiaľ Vám ale ide o vyjadrenie niečoho včasného, skorého, tak sa používa iba jedno n, a teda slovo raný (raný stredovek, rané zemiaky).

Každý zo spomenutých jazykov má svoje muchy, ktoré treba vychytať. Takto je to ale i v iných prípadoch, či už si zoberiete angličtinu, nemčinu alebo čínštinu. V prípade, že ste si dosiaľ trúfali prekladať z českého jazyka do slovenského a naopak, možno sme Vás presvedčili, že odborný dohľad je predsa len istejší. Pokiaľ sa teda rozhodnete pre špecialistu, tím z agentúry Aspena je Vám k dispozícií.

Foto: © [Christin Lola] / Dollar Photo Club